Ilýri žili na Balkáne. Ilýri žili v strednej Európe. Ilýri žili vo východnej Európe. Ilýri žili v Malej Ázii. Ilýri žili na Apeninskom polostrove. Ilýri žili na Britských ostrovoch. Zdá sa vám to prehnané? Nie ste sami.
Návštevníci niekedy s prekvapením zisťujú, že viaceré jedlá, ktoré si pripravujú v rámci zdravej výživy, v skutočnosti pochádzajú z doby bronzovej.
Na jižním břehu Dunaje se připravuje na pochod východořímské vojsko pod vedením generála Priska. Cílem expedice je najít a zabít slovanského vůdce Ardagasta i s jeho muži, kteří už dlouhá léta sužují východořímské balkánské provincie. Výprava má také ukázat všem ostatním Slovanům, jak skončí každý, kdo se opováží překročit Dunaj s nepřátelskými úmysly.
Kimeri začiatkom doby železnej plienili kráľovstvá Malej Ázie. S ich inváziou sa však spájajú aj nálezy zo strednej Európy. Skutočne súvisia s Kimermi? Alebo je väčšina toho, čo sa môžeme dočítať o Kimeroch v strednej Európe a severnom Pričiernomorí, nepodložená?
Etruskovia patria medzi najvplyvnejšie, ale aj najzáhadnejšie staroveké národy. Diskusii o ich pôvode posledné desaťročia dominuje hypotéza založená na priamočiarych, takmer naivných interpretáciách archeologického záznamu a „genetiky“. Problém je, že predkladá scenár, ktorý v širšom kontexte nedáva zmysel.
Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?
Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.
V 2. tisícročí p. n. l. sa na ostrove Kréta rozvinula prvá známa literárna kultúra v rámci Európy, nazývaná minojská. Pomenovaná je po miestnom mýtickom vládcovi Minoovi.
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.
Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.
Martin Golec ‒ Zuzana Mírová
Ako sa to, čo nazývame „lužická kultúra“, premietalo do každodennej reality dávnych ľudí? Čo viedlo k jej vzniku? A prečo bádatelia v posledných rokoch spochybňujú tradičnú predstava o „veľkej, viac ako tisíc rokov trvajúcej“ lužickej kultúre?
Čo vieme o "predslovanskom" období v histórii našich predkov?
Jedálniček, s ktorým „ovládnete“ polku Eurázie! Niečo v tom zmysle by sme napísali, keby sme boli bulvárny magazín. Ale nič také nie sme. Takže inak: Čo jedli naši predkovia, obývajúci pred viac ako 5000 rokmi step pri Čiernom mori, a ktoré s jedlom spojené výrazy ich jazyka používame dodnes?
Zostávajú jednou z najväčších záhad európskeho praveku. Čo sa skrýva v pozadí zoskupení čiar a rozličných odtlačkov (symbolov?), ktoré nesú tieto keramické „bochníčky“?
Pred 6850 až 6700 rokmi vyrástli na území dnešného západného Slovenska desiatky impozantných monumentov. Ktoré z nich boli najväčšie, najzložitejšie, a ktoré podobné slávnemu anglickému monumentu Woodhenge? A objavili sme už všetky?
Ľudské kosti a ich úlomky rozptýlené naprieč osadami. Často nesúce dôkazy varenia, opekania, rezania, „zoškrabávania“ mäsa, osekávania a lámania. V popularizačnej, ale niekedy aj odbornej literatúre sa vykladajú ako dôkazy ľudožrútskych hodov.
Pri archeologických výskumoch občas nájdete veci, ktoré sa už na prvý pohľad vymykajú bežným nálezovým situáciám.
V 49. storočí pred n. l. sa v strednej Európe náhle rozšírili rondely – nezriedka viac ako stometrové kruhové monumenty pozostávajúce z hlbokých priekop, drevených palisád a niekedy masívnych zemných valov. Tradícia ich budovania však po ani nie dvesto rokoch náhle ustala. Čo sa stalo? A v prvom rade, čo vôbec viedlo k budovaniu týchto impozantných stavieb?
Na stope najstarších indoeurópskych mien a ich výpovede o spoločnosti našich dávnych predkov.
Rondely predstavujú prvú monumentálnu architektúru strednej Európy. Napriek tomu dve najzákladnejšie otázky – ako vyzerali a načo slúžili – zostávajú nezodpovedané. Vďaka modernému kritickému bádaniu sa dokonca zdajú záhadnejšie, než donedávna.
Som archeológ a niekoľko rokov sa venujem pomerne netradičnej téme. Symbolickému významu briez v dobe bronzovej. Niekedy ma zavedie úplne inam, ako by som čakal.
Donedávna široko akceptované vysvetlenie o stredoeurópskej pravlasti Keltov vytláča hypotéza britských vedcov o – z ich hľadiska – prakticky „domácom“ pôvode tohto starovekého etnika. Je však možné, že v skutočnosti obe hypotézy stoja na vratkých nohách.