Poetické formulácie vyplývajúce z „posadnutosti“ slávou odhaľujú, že veľkolepé indoeurópske hrdinské príbehy spájajú korene siahajúce do obdobia pred viac ako 5000 rokmi – do obdobia neskorých Praindoeurópanov.
Kočovní Kumáni jsou v porovnání s mnohem slavnějšími Huny, Avary a Mongoly opomíjeni, navzdory tomu, že výrazně zasáhli do dějin Uher a celé střední Evropy. Abychom pomohli s šířením povědomí o těchto nomádech, jsme se obrátili na Michala Holeščáka, vědeckého pracovníka SAV a položili mu několik otázek o životě ve stepi, kumánské historii a ztvárnění života kočovníků v popkultuře.
Prvá podrobná archeogenetická štúdia zameraná na populačnú históriu konkrétneho regiónu odhalila viaceré doposiaľ nerozpoznané migrácie.
Pred takmer tritisíc rokmi vznikli na našom území reťazce väčších či menších drevozemných opevnení, niekedy v konštrukcii využívajúcich i kameň. Podľa archeológa Ladislava Veliačika ich len v rámci areálu lužickej kultúry vyrástlo zhruba 80 [1]. Zvyšky niektorých dodnes dosahujú monumentálne rozmery. Čo viedlo k ich vzniku?
Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.
V renesančním Polsku se rozšířila móda spojovat Slovany se starověkými Sarmaty. Tato teorie se později ukázala jako nesprávná, raně novověkému polsko-litevském státu však pomohla vybudovat novou ideologii, která dokázala nesourodý útvar udržet pohromadě.
Každý pozná Keltov, Rimanov, starovekých Grékov či Peržanov. O Skýtoch sa však nenatočili filmy, ani seriály, hoci boli v staroveku nemenej významným kmeňovým zoskupením.
Neďaleko Košíc v katastri obce Nižná Myšľa stálo v dobe bronzovej jedno z najväčších a najvýznamnejších súdobých opevnených sídlisk. Osídľoval ho ľud otomanskej kultúry, či správnejšie otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu. V miestnom archeoskanzene sa 21. 8. uskutoční demonštrácia zbraní a vojenstva doby bronzovej a stredoveku. Opätovne sme sa teda obrátili na Štefana Olšava, jedného zo spoluorganizátorov podujatia a doktoranda na Archeologickom ústave SAV v Nitre, aby našim čitateľom povedal pár slov o „bojovníkoch doby bronzovej“.
Geoinformatik Tibor Lieskovský odhaľuje často celkom nebadané stopy dávneho osídlenia. Okrem výskumu na našom území sa zúčastnil taktiež najväčšieho archeologického lidarového projektu na svete v Guatemale. Ako sa vo svetle lidarových dát líšia archeologické pamiatky „krajiny Mayov“ od tých zo Slovenska? Čo všetko odkryli a dokážu odkryť lidarové výskumy? A prečo sa pri využívaní tejto metódy vynárajú zásadné morálne a etické dilemy?
Ilýri žili na Balkáne. Ilýri žili v strednej Európe. Ilýri žili vo východnej Európe. Ilýri žili v Malej Ázii. Ilýri žili na Apeninskom polostrove. Ilýri žili na Britských ostrovoch. Zdá sa vám to prehnané? Nie ste sami.
Návštevníci niekedy s prekvapením zisťujú, že viaceré jedlá, ktoré si pripravujú v rámci zdravej výživy, v skutočnosti pochádzajú z doby bronzovej.
Na jižním břehu Dunaje se připravuje na pochod východořímské vojsko pod vedením generála Priska. Cílem expedice je najít a zabít slovanského vůdce Ardagasta i s jeho muži, kteří už dlouhá léta sužují východořímské balkánské provincie. Výprava má také ukázat všem ostatním Slovanům, jak skončí každý, kdo se opováží překročit Dunaj s nepřátelskými úmysly.
Kimeri začiatkom doby železnej plienili kráľovstvá Malej Ázie. S ich inváziou sa však spájajú aj nálezy zo strednej Európy. Skutočne súvisia s Kimermi? Alebo je väčšina toho, čo sa môžeme dočítať o Kimeroch v strednej Európe a severnom Pričiernomorí, nepodložená?
Etruskovia patria medzi najvplyvnejšie, ale aj najzáhadnejšie staroveké národy. Diskusii o ich pôvode posledné desaťročia dominuje hypotéza založená na priamočiarych, takmer naivných interpretáciách archeologického záznamu a „genetiky“. Problém je, že predkladá scenár, ktorý v širšom kontexte nedáva zmysel.
Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?
Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.
V 2. tisícročí p. n. l. sa na ostrove Kréta rozvinula prvá známa literárna kultúra v rámci Európy, nazývaná minojská. Pomenovaná je po miestnom mýtickom vládcovi Minoovi.
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.
Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.
Martin Golec ‒ Zuzana Mírová
Ako sa to, čo nazývame „lužická kultúra“, premietalo do každodennej reality dávnych ľudí? Čo viedlo k jej vzniku? A prečo bádatelia v posledných rokoch spochybňujú tradičnú predstava o „veľkej, viac ako tisíc rokov trvajúcej“ lužickej kultúre?
Čo vieme o "predslovanskom" období v histórii našich predkov?
Jedálniček, s ktorým „ovládnete“ polku Eurázie! Niečo v tom zmysle by sme napísali, keby sme boli bulvárny magazín. Ale nič také nie sme. Takže inak: Čo jedli naši predkovia, obývajúci pred viac ako 5000 rokmi step pri Čiernom mori, a ktoré s jedlom spojené výrazy ich jazyka používame dodnes?