V tomto článku prozkoumáme motiv prvotní androgynity – jednoty mužského a ženského, čímž navážeme na předchozí článek o indoevropském *Jemovi „Dvojčeti“ a jeho vztahu k postavě Kosmického obra – prvotní bytosti, z jejíhož těla vznikají jednotlivé složky světa. Také konečně představíme běloruský lidový příběh o knížeti Bájovi, který může být *Jemovým dědicem a který je doprovázen dvěma psi, což je důležitý motiv odkazující na jeho podsvětní charakter. Nakonec se podíváme na motiv „obkroužení světa“, prvotního vyznačení hranic lidského světa, a na jeho možnou souvislost s *Jemovými činy.
Niekedy sa pripisujú Aztékom, inokedy Tolkéhom, Mixtékom a Mayom. Čas od času taktiež mimozemšťanom. Obľubujú ich nielen nadšenci záhad, ale aj ezoterici, ktorí im pripisujú liečivé či mystické schopnosti.
V priebehu prvého približne polroka našej existencie sme vám v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska aj zahraničia priniesli viac ako 50 popularizačných článkov. Prosíme, pomôžte nám prinášať viac prepracovaného, hodnotného obsahu.
Nedávno sme si predstavili dve pozoruhodné hradiská zo sklonku doby bronzovej na Sitne a Zobore. Ich rozloha dosahuje približne 16 hektárov, čo zodpovedá 22 futbalovým ihriskám. Prirodzene sa natíska otázka, ktoré hradisko z éry „rozmachu pravekých pevností“ na prelome doby bronzovej a železnej bolo na našom území najväčšie?
Rôzne indície naznačujú, že staroseverský Týr pôvodne zastával významnejšiu funkciu, než mu pripisujú islandské pramene z neskorého stredoveku. Avšak akú významnú?
Nedávno som vám predstavil neobyčajne obyčajné horniny, ktoré som prirovnal k bryndzi. Horniny, ktoré si predstavíme dnes, sú podobného (ne)obyčajného rázu.
Rozprávka o Šípkovej Ruženke vychádza zo stredovekých príbehov, ktoré rozhodne neboli vhodné pre deti: princ totiž princeznú v spánku prakticky znásilnil. Odkiaľ však pochádzajú tieto stredoveké predlohy?
Pred starou budovou Slovenského Národného Divadla stojí fontána. Pochádza z roku 1888. Ako dieťa som obdivoval rakov a korytnačky a ďalšie vodné zvieratá, ktoré ju zdobia. Na vrchole je bronzová socha orla a na nej chlapček s lampou – ide o Dia v podobe orla ako unáša Ganyméda. Bratislavčania však o nej majú inú povesť. Spomínam si, že otec mi ju rozprával, aj keď som si ju už nepamätal a dohľadal si ju až neskôr. Orol a chlapec mali zachrániť kedysi mesto.
Zobor nad Nitrou ponúka výborný výhľad do širokého okolia. A taktiež strmé svahy, priam ideálne na opevnenie. Jeho strategická poloha nezostala bez povšimnutia. Dosvedčujú to dodnes zachované monumentálne zvyšky prehistorických valov.
V indoevropských mytologiích nalezneme rozvinuté mýty, i pouhé sporé a záhadné zmínky, o jedné zajímavé postavě, která stojí mezi lidským a božským, a jejíž rekonstruované praindoevropské jméno zní *Jemos „Dvojče“. K dědicům této postavy patří hinduistický bůh smrti Jama, perský mytický král Jima, římský Remus, germánský první člověk Tuisto a snad také lotyšský bůh úrody Jumis a severský Ymi, prapředek protivníků bohů.
V 2. tisícročí p. n. l. sa na ostrove Kréta rozvinula prvá známa literárna kultúra v rámci Európy, nazývaná minojská. Pomenovaná je po miestnom mýtickom vládcovi Minoovi.
Kto je Lilit? Milenka Satana a matka démonov, uchvatiteľka osamelých mladíkov, vrahyňa nemluvniat alebo divoká a nezávislá žena, ktorá sa odmietla podrobiť vôli muža aj Boha?
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.
Vzácne nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavou môžu predstavovať doklady slávností jari spred dvetisíc rokov.
Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.
Opět nastává jaro a na mnoha místech střední Evropy probíhá, nebo by alespoň za normálních dob probíhal, starobylý obřad zvaný vynášení Smrti.
I napriek vyše stopäťdesiat rokov trvajúcemu geologickému výskumu je i v jednej z najrozšírenejších, najznámejších a podľa niektorých i najnudnejších hornín Slovenska stále čo objavovať.
Martin Golec ‒ Zuzana Mírová
Na gízskej plošine sa neďaleko slávnych pyramíd nachádza obrovská socha leva s ľudskou tvárou: Veľká sfinga alebo jednoducho Sfinga. Bezmála 73 metrov dlhý a vyše 20 metrov vysoký kolos vytesali do miestneho vápencového masívu.
Mokoš představuje mezi slovanskými božstvy zvláštní úkaz. Nejen že je jedinou výraznou bohyní, kterou máme doloženou z písemných pramenů, ale také je, spolu s Perunem a Velesem, jediným božstvem, u kterého nám kombinace dobových zdrojů, etymologie, srovnávací mytologie a folklóru vyjevuje skutečně plastický obraz.
Ako sa to, čo nazývame „lužická kultúra“, premietalo do každodennej reality dávnych ľudí? Čo viedlo k jej vzniku? A prečo bádatelia v posledných rokoch spochybňujú tradičnú predstava o „veľkej, viac ako tisíc rokov trvajúcej“ lužickej kultúre?
Vlk Indoeurópanov spája, medveď rozdeľuje. Podľa niektorých bádateľov kvôli magickej sile slova. Podľa iných kvôli náboženskej úlohe medveďa u etník obývajúcich lesy severu.
Pred vyše desiatimi rokmi sme začínali s výskumom opevnenej osady v Budmericiach. Takmer každý, s kým som sa pri vybavovaní potrebných náležitostí bavil, sa spýtal: „Idete kopať tú bitku?“ Až neskôr som zistil, že ide o bojisko z roku 1705, ktoré sa nachádzalo čiastočne aj na našej lokalite. Išlo o bitku pri Budmericiach, kde cisárske vojská prekvapili a porazili Rákocziho povstalcov. Spomienka na ňu ostala „zakonzervovaná“ v mysliach obyvateľov.