Kto je Lilit? Milenka Satana a matka démonov, uchvatiteľka osamelých mladíkov, vrahyňa nemluvniat alebo divoká a nezávislá žena, ktorá sa odmietla podrobiť vôli muža aj Boha?
Sitno je peklo. Prinajmenšom ním bolo... v ľudovom ponímaní. „Peklo, sitno, všecko jedno,“ hovorilo sa. Alebo: „Boday si sa prepadou do najhlbšieho sitna!“ Ako zastaraný výraz s významom „peklo“ udáva sitno aj Slovník slovenského jazyka.
Vzácne nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavou môžu predstavovať doklady slávností jari spred dvetisíc rokov.
Až do záveru 9. storočia obývali prakticky celú Karpatskú kotlinu Slovania. Väčšinu neskôr vytlačili alebo asimilovali starí Maďari. Čo vieme o týchto „stratených“ Slovanoch?
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.
Opět nastává jaro a na mnoha místech střední Evropy probíhá, nebo by alespoň za normálních dob probíhal, starobylý obřad zvaný vynášení Smrti.
I napriek vyše stopäťdesiat rokov trvajúcemu geologickému výskumu je i v jednej z najrozšírenejších, najznámejších a podľa niektorých i najnudnejších hornín Slovenska stále čo objavovať.
Martin Golec ‒ Zuzana Mírová
Na gízskej plošine sa neďaleko slávnych pyramíd nachádza obrovská socha leva s ľudskou tvárou: Veľká sfinga alebo jednoducho Sfinga. Bezmála 73 metrov dlhý a vyše 20 metrov vysoký kolos vytesali do miestneho vápencového masívu.
Mokoš představuje mezi slovanskými božstvy zvláštní úkaz. Nejen že je jedinou výraznou bohyní, kterou máme doloženou z písemných pramenů, ale také je, spolu s Perunem a Velesem, jediným božstvem, u kterého nám kombinace dobových zdrojů, etymologie, srovnávací mytologie a folklóru vyjevuje skutečně plastický obraz.
Ako sa to, čo nazývame „lužická kultúra“, premietalo do každodennej reality dávnych ľudí? Čo viedlo k jej vzniku? A prečo bádatelia v posledných rokoch spochybňujú tradičnú predstava o „veľkej, viac ako tisíc rokov trvajúcej“ lužickej kultúre?
Vlk Indoeurópanov spája, medveď rozdeľuje. Podľa niektorých bádateľov kvôli magickej sile slova. Podľa iných kvôli náboženskej úlohe medveďa u etník obývajúcich lesy severu.
Pred vyše desiatimi rokmi sme začínali s výskumom opevnenej osady v Budmericiach. Takmer každý, s kým som sa pri vybavovaní potrebných náležitostí bavil, sa spýtal: „Idete kopať tú bitku?“ Až neskôr som zistil, že ide o bojisko z roku 1705, ktoré sa nachádzalo čiastočne aj na našej lokalite. Išlo o bitku pri Budmericiach, kde cisárske vojská prekvapili a porazili Rákocziho povstalcov. Spomienka na ňu ostala „zakonzervovaná“ v mysliach obyvateľov.
O pôvode tejto starej mapy vieme oveľa viac, než tvrdia samozvaní záhadológovia.
Žiaden iný boh v sebe nespája toľko rozmanitých funkcií a nevystupuje v toľkých protichodných podobách ako práve Odin.
Čo vieme o "predslovanskom" období v histórii našich predkov?
Patril medzi najväčšie suchozemské cicavce všetkých čias.
Vyvolať v deťoch – obzvlášť malých deťoch – záujem o naše najstaršie dejiny je neľahká úloha. Zaujímavý a zdá sa, že aj efektívny spôsob (súdiac podľa môjho vlastného drobca), predstavuje kniha Hravé slovenské dejiny (Albi, 2020) z edície Kúzelné čítanie.
Ufoslovanství je těžko uchopitelný fenomén. Ač získalo za poslední léta v Česku i na Slovensku řadu příznivců i odpůrců, tak se jej mimo malou skupiny slovanských novopohanů a zájemců o slovanskou historii nikdy nejspíše nepokoušel alespoň povrchně rozklíčovat.
Igrici Veľkej Moravy a stredovekého Uhorska sa často považujú za zabávačov plne poplatných ich pánovi, typicky miestnemu panovníkovi. Napríklad Naďa a Martin Profantovcovi igricov opisujú ako „potulných spevákov a hudobníkov“. Podľa slavistu prof. Martina Golemu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici však viaceré indície naznačujú, že ich pôvodná podstata bola celkom iná.
Jedálniček, s ktorým „ovládnete“ polku Eurázie! Niečo v tom zmysle by sme napísali, keby sme boli bulvárny magazín. Ale nič také nie sme. Takže inak: Čo jedli naši predkovia, obývajúci pred viac ako 5000 rokmi step pri Čiernom mori, a ktoré s jedlom spojené výrazy ich jazyka používame dodnes?
Meníme sa na československý magazín.
S gréckou mytológiou sa zoznámil hádam každý nadšenec histórie. Dodnes fascinuje, veď veľká časť gréckej antickej kultúry je predchodcom tej našej. Grécke mýty sú u nás dokonca oveľa známejšie, než napríklad skromnejšie dochovaná mytológia Slovanov. Treba priznať, že najmä preto, že písomníctvo sa v našich končinách zjavuje až s prijatím kresťanstva.
Zvláštny objekt objavený neďaleko Bagdadu vraj predstavuje staroveký galvanický článok.