Mytológia starých severanov bola zrejme zásadne odlišná od mytológie ich predkov, ktorí žili len o niekoľko storočí skôr.
V našich představách byl svět předkřesťanských Slovanů plný magie. Představujeme si že každodenní činnost byla spojena se zaklínadly, požehnáními, kletbami a věštěním – pohané dávných časů žili v okouzleném světě, kde potkávali magii na každém kroku. Takový pohled nemusí být zcela mylný, ale je s ním spojena závažná otázka: je v případě různých praktik, které dnes nazýváme „magií“, opravdu na místě mluvit o magii? A je na místě chápat provozovatele „magie“ jako náboženskou elitu ve slovanské společnosti?
V Archeologickom múzeu SNM v Bratislave sa nachádza zvláštny predmet pochádzajúci z čias Rímskej ríše. Ide o tzv. magickú gemu, teda opracovaný drahý kameň pokrytý záhadnými symbolmi a nápismi.
Veles (alternatívne Volos) sa niekedy považuje za vládcu slovanského záhrobia, boha mágie, či dokonca za úhlavného nepriateľa Perúna. Podľa iných bádateľov vieme o Velesovi jedine to, že bol bohom dobytka. A dokonca sa vyskytli názory, podľa ktorých nešlo o pôvodného slovanského boha, ale len o neskorú „zľudovenú verziu“ Sv. Blažeja.
V tomto článku prozkoumáme motiv prvotní androgynity – jednoty mužského a ženského, čímž navážeme na předchozí článek o indoevropském *Jemovi „Dvojčeti“ a jeho vztahu k postavě Kosmického obra – prvotní bytosti, z jejíhož těla vznikají jednotlivé složky světa. Také konečně představíme běloruský lidový příběh o knížeti Bájovi, který může být *Jemovým dědicem a který je doprovázen dvěma psi, což je důležitý motiv odkazující na jeho podsvětní charakter. Nakonec se podíváme na motiv „obkroužení světa“, prvotního vyznačení hranic lidského světa, a na jeho možnou souvislost s *Jemovými činy.
Rôzne indície naznačujú, že staroseverský Týr pôvodne zastával významnejšiu funkciu, než mu pripisujú islandské pramene z neskorého stredoveku. Avšak akú významnú?
Rozprávka o Šípkovej Ruženke vychádza zo stredovekých príbehov, ktoré rozhodne neboli vhodné pre deti: princ totiž princeznú v spánku prakticky znásilnil. Odkiaľ však pochádzajú tieto stredoveké predlohy?
Pred starou budovou Slovenského Národného Divadla stojí fontána. Pochádza z roku 1888. Ako dieťa som obdivoval rakov a korytnačky a ďalšie vodné zvieratá, ktoré ju zdobia. Na vrchole je bronzová socha orla a na nej chlapček s lampou – ide o Dia v podobe orla ako unáša Ganyméda. Bratislavčania však o nej majú inú povesť. Spomínam si, že otec mi ju rozprával, aj keď som si ju už nepamätal a dohľadal si ju až neskôr. Orol a chlapec mali zachrániť kedysi mesto.
V indoevropských mytologiích nalezneme rozvinuté mýty, i pouhé sporé a záhadné zmínky, o jedné zajímavé postavě, která stojí mezi lidským a božským, a jejíž rekonstruované praindoevropské jméno zní *Jemos „Dvojče“. K dědicům této postavy patří hinduistický bůh smrti Jama, perský mytický král Jima, římský Remus, germánský první člověk Tuisto a snad také lotyšský bůh úrody Jumis a severský Ymi, prapředek protivníků bohů.
Kto je Lilit? Milenka Satana a matka démonov, uchvatiteľka osamelých mladíkov, vrahyňa nemluvniat alebo divoká a nezávislá žena, ktorá sa odmietla podrobiť vôli muža aj Boha?
Vzácne nálezy zo Zohora a Dvorov nad Žitavou môžu predstavovať doklady slávností jari spred dvetisíc rokov.
U Indoeurópanov patrila obeta koňa k najvyšším náboženským praktikám, spájaným s kráľovskou mocou. Môže s ňou súvisieť pozoruhodný nález z Nitry?
Unikátny nález z doby bronzovej, objavený neďaleko Rimavskej Soboty, evokuje prestížne dievčenské hroby z Dánska.
Opět nastává jaro a na mnoha místech střední Evropy probíhá, nebo by alespoň za normálních dob probíhal, starobylý obřad zvaný vynášení Smrti.
Mokoš představuje mezi slovanskými božstvy zvláštní úkaz. Nejen že je jedinou výraznou bohyní, kterou máme doloženou z písemných pramenů, ale také je, spolu s Perunem a Velesem, jediným božstvem, u kterého nám kombinace dobových zdrojů, etymologie, srovnávací mytologie a folklóru vyjevuje skutečně plastický obraz.
Vlk Indoeurópanov spája, medveď rozdeľuje. Podľa niektorých bádateľov kvôli magickej sile slova. Podľa iných kvôli náboženskej úlohe medveďa u etník obývajúcich lesy severu.
Pred vyše desiatimi rokmi sme začínali s výskumom opevnenej osady v Budmericiach. Takmer každý, s kým som sa pri vybavovaní potrebných náležitostí bavil, sa spýtal: „Idete kopať tú bitku?“ Až neskôr som zistil, že ide o bojisko z roku 1705, ktoré sa nachádzalo čiastočne aj na našej lokalite. Išlo o bitku pri Budmericiach, kde cisárske vojská prekvapili a porazili Rákocziho povstalcov. Spomienka na ňu ostala „zakonzervovaná“ v mysliach obyvateľov.
Žiaden iný boh v sebe nespája toľko rozmanitých funkcií a nevystupuje v toľkých protichodných podobách ako práve Odin.
Igrici Veľkej Moravy a stredovekého Uhorska sa často považujú za zabávačov plne poplatných ich pánovi, typicky miestnemu panovníkovi. Napríklad Naďa a Martin Profantovcovi igricov opisujú ako „potulných spevákov a hudobníkov“. Podľa slavistu prof. Martina Golemu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici však viaceré indície naznačujú, že ich pôvodná podstata bola celkom iná.
S gréckou mytológiou sa zoznámil hádam každý nadšenec histórie. Dodnes fascinuje, veď veľká časť gréckej antickej kultúry je predchodcom tej našej. Grécke mýty sú u nás dokonca oveľa známejšie, než napríklad skromnejšie dochovaná mytológia Slovanov. Treba priznať, že najmä preto, že písomníctvo sa v našich končinách zjavuje až s prijatím kresťanstva.
Zostávajú jednou z najväčších záhad európskeho praveku. Čo sa skrýva v pozadí zoskupení čiar a rozličných odtlačkov (symbolov?), ktoré nesú tieto keramické „bochníčky“?
Ľudské kosti a ich úlomky rozptýlené naprieč osadami. Často nesúce dôkazy varenia, opekania, rezania, „zoškrabávania“ mäsa, osekávania a lámania. V popularizačnej, ale niekedy aj odbornej literatúre sa vykladajú ako dôkazy ľudožrútskych hodov.
Kam sa u Slovanov podelo najvyššie praindoeurópske božstvo, „nebeský otec“ Djeus Ptér?
Pri archeologických výskumoch občas nájdete veci, ktoré sa už na prvý pohľad vymykajú bežným nálezovým situáciám.
Anjeli sa hlboko zakorenili nielen v kresťanskej či židovskej viere, ale aj vo „svetskej“ popkultúre. A dokonca našli obľubu aj u nadšencov ezoteriky a mysticizmu. Historici, religionisti a biblisti však demonštrujú, že predstavy o anjeloch v „ľudovej viere“ sú výsledkom neskorého stotožnenia rozmanitej palety nižších božských bytostí a vývoja nielen biblických, ale predovšetkým nebiblických náboženských tradícií.