Znepokojivé otázniky zo staršej doby bronzovej.
V škole azda každý z nás počul o plytkých moriach, ktoré pred miliónmi rokov zaplavili strednú Európu. Na území Českej a Slovenskej republiky sa však nachádzajú aj zvyšky praoceánov. Niekedy vďaka nim môžeme kráčať dokonca aj po horninách zemského plášťa, ktorý na pevnine leží desiatky kilometrov hlbšie, ako dosiahnu najmodernejšie vrtné súpravy.
Okrem bežnej vody z potokov a prameňov sa ľudia už v neolite naučili používať aj filtrovanú vodu zo studní. O studňu je však potrebné starať sa, aby voda v nej ostala čistá a pitná. Ako si ukážeme nižšie, nie vždy sa to naším predkom darilo.
Lumyd.eu před nedávnem oslavil druhé výročí svého vzniku. Nyní je na čase jej posunout zase o kus dál.
Texty biblického Starého zákona po 7./6. storočí pred n. l. masívne prepracovali editori vyznávajúci tzv. netolerantný monoteizmus. Literárna, jazyková a komparatívna analýza napriek tomu v Starom zákone identifikovala zvyšky starých (západo)semitských polyteistických tradícií, najlepšie doložených v textoch z Ugaritu (1400-1300 pred n. l.), kde sa hovorilo dialektom mimoriadne podobným hebrejčine starovekých Izraelitov.
Pozůstatky slovanských hradišť budí i dnes obdiv a často vzbuzují i otázku, jak se takové hradiště dobývalo nebo naopak bránilo. Odpověď nám můžou poskytnout válečné akce vedené ve dvanáctém století na území Polabských Slovanů.
O vztazích duchovní autority ke komunitě a lidové sámské magii.
Pri obci Dedinka neďaleko Nových Zámkov pred viac ako 3200 rokmi pochovali výnimočnú dievčinu. Z jej hrobu poznáme jednu z najkompletnejších súprav ženských šperkov a bronzových súčastí odevu stredoeurópskej doby bronzovej.
V třetí, málo známe větve Indoíránců, se zachovala řada archaických prvků jazyka i náboženství.
Pred približne 4300 rokmi prenikli z dnešného južného Poľska na Moravu a západné Slovensko potomkovia nositeľov kultúry so šnúrovou keramikou, ktorej expanzia v prvej polovici 3. tisícročia pred n. l. sa spája so šírením „stepných génov“ a indoeurópskych jazykov. Novousadlíci priniesli odlišné pohrebné zvyklosti ako aj militantnú ideológiu.
Talentovaní avarští řemeslníci po sobě zanechali velké množství opaskových nákončí, jimiž se zdobila elita jejich říše. Při své práci čerpali inspiraci z mýtů. Jaké příběhy však Avaři mohli znát a použít na ozdobu svých opasků?
Pred pár dňami som pracoval na predstihovom výskume na stavbe rodinného domu v Senici. Vykopali a zdokumentovali sme tu dve jamy, ktoré patrili kultúre so staršou lineárnou keramikou z najstaršieho úseku mladšej doby kamennej. Objav, ktorý som učinil, však nepochádza z tohto výskumu, ale kolegovej kancelárie.
Naša planéta nevyzerala vždy rovnako. Nielenže sa na nej spájali a trhali kontinenty. Okrem toho mnohonásobne a výrazne celkom zmenila svoj vzhľad. V tomto seriáli si predstavíme cudzie podoby dávnej Zeme: od červenkastého a fialového oceánskeho sveta bez kontinentov po snehobielu snehovú guľu planetárnych rozmerov.
Když během 18. století Britové začínali postupně ovládat Indii, neměli tušení, co jim nadvláda nad touto zemí přinese. Mohli očekávat bohatství, moc a prestiž, ale získali mnohem více. „Klenot Koruny“, jak byla později Indie nazývána, totiž Britům, a nejen jim, přinesl novou identitu. Roku 1786 si William Jones, právník bengálského nejvyššího soudu, všiml, že latina, řečtina, sanskrt, ale také gótština, perština a keltské jazyky jsou si pozoruhodně podobné a sdílí tak pravděpodobně společného předka. Tak se zrodila myšlenka indoevropské jazykové rodiny a Britové, společně s ostatními evropskými národy, našli nové příbuzné ve starobylých národech Indie a Íránu.
Úvod do světa animismu a podoba posvátných míst přírody i lidí.
Doba bronzová byla v mnoha ohledech unikátní. Rozvíjela se společnost, metalurgie bronzu dosáhla nebývalých rozměrů a setkáváme se s přítomností elit, které ovládaly obchod s mědí, cínem a dalšími luxusními surovinami a zbožím. Celá Evropa byla propojena sítí obchodních cest. Součástí tohoto světa byly i hradiště.
Hradisko ľudožrútov? Svätyňa, kde krvilačným bohom obetovali malé deti? Zánik v dôsledku medzikmeňových bojov? Rozmetané „kniežacie sídlo“? Na pravú mieru uvádzame 5 rozšírených omylov a zastaraných informácií o dominantnej „pevnosti“ severozápadu Karpatskej kotliny počas staršej doby železnej.
Zo švédskej lokality Lysekil – Backa Brastad pochádza z doby bronzovej zaujímavý skalný obraz. V triadickej kompozícii sú na ňom zobrazené tri vtáky s dlhými nohami, ale krátkymi zobákmi, netypickými pre brodivé vtáky. Stoja pred ležiacou ľudskou postavičkou, ktorá je podľa proporcií v pomere k vtákom oveľa menšia. Nastávajú otázky. Ide o dieťa? Mŕtvolu? Čo by mohol tento obraz vyjadrovať?
V minulém článku jsme se zabývali dvěma zvláštními indoevropskými božstvy – Nebeskými blíženci. Jejich jméno a atributy se pozoruhodně dobře zachovali ve třech vzájemně vzdálených tradicích: indické, řecké a baltské, a tak jsme mohli načrtnout jejich obraz. Starobylí *diwós népoth₁e byli bratry-dvojčaty spojenými s koňmi, pomocníky v nouzi a usilovali o ruku Dcery slunce. Jejich společenský statut byl poněkud problematický: jejich mládí z nich činilo neplnohodnotné členy pantheonu, což jsme v duchu hypotézy Henryho J. Walkera vysvětlili nízkým statutem práce s koňmi v praindoevropské společnosti.
Predstavujeme knižku "z našej dielne" - populárno-náučnú publikáciu pre deti a mládež, ktorú napísal náš šéfredaktor.
V predstave Ericha von Dänikena a ďalších nadšencov „votrelcov dávnoveku“ vystupujú tzv. Strážci ako kľúčoví mimozemskí aktéri v dejinách ľudstva. A potomkovia, ktorých splodili s ľudskými dcérami – tzv. Nefilim sa pre zmenu často vnímajú ako doklad existencie ľudsko-mimozemských hybridov, alebo prinajmenšom „rozprávkovo urastených“, tj. biologicky nerealistických humanoidných obrov. Pozrime sa však na tieto mýtické príbehy nie „perspektívou Star Treku“, ale perspektívou poznatkov o povahe a vývoji semitskej a izraelitskej mytológie.
Ako dokázali starovekí Egypťania opracovať kamene? Odpoveď je jednoduchá - čerpali z milióny rokov starej tradície. Nálezy prvých kamenných nástrojov svojim vekom (3,3 milióna rokov) dokonca predchádzajú prvé nálezy pozostatkov rodu Homo [1]. Bazalty a fonolity, z ktorých sa tieto najstaršie kamenné nástroje zhotovovali, patria medzi veľmi pevné horniny. Napriek tomu (či skôr práve preto) si ich naši predchodcovia vybrali ako materiál na nástroje.
Kůň je zvířetem, na kterém jezdí králové, knížata i prezidenti, jezdecká socha s nějakým politickým vůdcem se tyčí na Václavském náměstí, na římském Kapitolu, na Trafalgarském náměstí a dokonce i v areálu university ve Washingtonu D. C. Kůň je zvíře aristokratické, hrdinské, „zvíře pro rytíře“. To se odráží v německém Ritter „jezdec, rytíř“ nebo francouzském chevalier „rytíř“ jehož původ sahá až k latinskému cabbalus „kůň“.
Aké účinné boli nástroje starovekých Egypťanov a čo o nich vieme? Odpovedá archeológ a egyptológ Martin Odler, ktorá na rozdiel od „tradičných“ archeológov skúma nielen tvary, ale aj chemické a fyzikálne vlastnosti dávnych artefaktov.
Na sklonku osmého století se pozornost franckého krále Karla Velikého obrátila na východ do zemí v povodí Dunaje. Po krátké diplomatické předehře následovala série tažení, která nakonec vedla k zániku Avarského kaganátu.