Hradisko ľudožrútov? Svätyňa, kde krvilačným bohom obetovali malé deti? Zánik v dôsledku medzikmeňových bojov? Rozmetané „kniežacie sídlo“? Na pravú mieru uvádzame 5 rozšírených omylov a zastaraných informácií o dominantnej „pevnosti“ severozápadu Karpatskej kotliny počas staršej doby železnej.
Zo švédskej lokality Lysekil – Backa Brastad pochádza z doby bronzovej zaujímavý skalný obraz. V triadickej kompozícii sú na ňom zobrazené tri vtáky s dlhými nohami, ale krátkymi zobákmi, netypickými pre brodivé vtáky. Stoja pred ležiacou ľudskou postavičkou, ktorá je podľa proporcií v pomere k vtákom oveľa menšia. Nastávajú otázky. Ide o dieťa? Mŕtvolu? Čo by mohol tento obraz vyjadrovať?
Ako dokázali starovekí Egypťania opracovať kamene? Odpoveď je jednoduchá - čerpali z milióny rokov starej tradície. Nálezy prvých kamenných nástrojov svojim vekom (3,3 milióna rokov) dokonca predchádzajú prvé nálezy pozostatkov rodu Homo [1]. Bazalty a fonolity, z ktorých sa tieto najstaršie kamenné nástroje zhotovovali, patria medzi veľmi pevné horniny. Napriek tomu (či skôr práve preto) si ich naši predchodcovia vybrali ako materiál na nástroje.
Aké účinné boli nástroje starovekých Egypťanov a čo o nich vieme? Odpovedá archeológ a egyptológ Martin Odler, ktorá na rozdiel od „tradičných“ archeológov skúma nielen tvary, ale aj chemické a fyzikálne vlastnosti dávnych artefaktov.
Na sklonku osmého století se pozornost franckého krále Karla Velikého obrátila na východ do zemí v povodí Dunaje. Po krátké diplomatické předehře následovala série tažení, která nakonec vedla k zániku Avarského kaganátu.
Laponsko (Sápmi) se rozprostírá přes severní část celého skandinávského kontinentu a zasahuje až na ruský poloostrov Kola. Lingvisticky spadají Sámové do ugrofinské jazykové skupiny.
Pokiaľ sa „tajomstvá pyramíd“ snažíte odhaliť na základe seriózneho výskumu, a nie fantastických špekulácií, okrem staroegyptských písomných prameňov a vyobrazení, ktorým sme sa venovali nedávno, sa môžete oprieť aj o množstvo archeologických zistení.
Díky kronikářské tradici východořímské říše existuje o dějinách raných Slovanů na dolním Dunaji dostatek zpráv. I přesto nepatří k těm nejznámějším, i když skrývají takovou zajímavost, jako je východořímsko-antská federátní smlouva.
Okrem otázky, prečo dosahovali neolitické dlhé domy tak zdanlivo prehnané rozmery, čelí výskum týchto stavieb aj ďalšej záhade: prečo ich veľkosť tak extrémne kolísala?
Úsvit poľnohospodárstva sa na našom území spája s jednou z najväčších záhad mladšej doby kamennej.
Muž v honosném oblečení konstantinopolské smetánky unaveně usedl na polní lůžko ve svém stanu. Byl velitelem teprve několik dní a už musel uklidňovat vojáky bouřící se proti rozkazům jeho bratra, samotného římského císaře. Výprava proti loupeživým Slovanům nezačala vůbec dobře.
Pod názvom dvojramenné mlaty, ktorý možno laikovi nenapovie veľa, sa skrýva pozoruhodný záblesk lokálnej kreativity s potenciálne oveľa širším významom, ako je len odznak moci a spoločenského postavenia.
Na mieste dnešných Rusoviec sa pred dvetisíc rokmi rozkladal rímsky vojenský tábor a antické pohraničné mestečko Gerulata. Archeológovia tu objavili veľmi dobre zachovaný rímsky oltárik. Nález vyvoláva množstvo otázok. Okrem tradičných archeologických (ako je datovaný alebo či je nájdený na pôvodnom mieste) vyvstávajú otázky ako v detektívke: kto a prečo ho dal postaviť? Komu? A načo slúžil?
Problematika rondelů je jedním z nejzajímavějších archeologických témat, se kterým se můžete setkat, pokud otevřete knihu či článek o neolitu. Rozsáhlé dřevohlinité stavby, někdy o průměru až stovek metrů, představují první takto komplexní stavby na našem území.
Pro porozumění avarským dějinám je klíčové pochopit, co jejich společnost drželo pohromadě. Teprve potom zjistíme, co je hnalo za kořistí a vysokým tributem.
Ak chceme porozumieť, odkiaľ sa vzali pyramídy v Gíze, musíme pozornosť zamerať mimo gízsku plošinu... na historické a náboženské súvislosti. Širší kontext, ktorí fantasti, čo pyramídam v Gíze pripisujú absurdne starý vek, tak radi ignorujú.
Poetické formulácie vyplývajúce z „posadnutosti“ slávou odhaľujú, že veľkolepé indoeurópske hrdinské príbehy spájajú korene siahajúce do obdobia pred viac ako 5000 rokmi – do obdobia neskorých Praindoeurópanov.
Kočovní Kumáni jsou v porovnání s mnohem slavnějšími Huny, Avary a Mongoly opomíjeni, navzdory tomu, že výrazně zasáhli do dějin Uher a celé střední Evropy. Abychom pomohli s šířením povědomí o těchto nomádech, jsme se obrátili na Michala Holeščáka, vědeckého pracovníka SAV a položili mu několik otázek o životě ve stepi, kumánské historii a ztvárnění života kočovníků v popkultuře.
Prvá podrobná archeogenetická štúdia zameraná na populačnú históriu konkrétneho regiónu odhalila viaceré doposiaľ nerozpoznané migrácie.
Pred takmer tritisíc rokmi vznikli na našom území reťazce väčších či menších drevozemných opevnení, niekedy v konštrukcii využívajúcich i kameň. Podľa archeológa Ladislava Veliačika ich len v rámci areálu lužickej kultúry vyrástlo zhruba 80 [1]. Zvyšky niektorých dodnes dosahujú monumentálne rozmery. Čo viedlo k ich vzniku?
Čelenky patria v staršej dobe bronzovej (2300/2200 – 1600 pred n. l.) medzi pomerne zriedkavé nálezy. Okrem hromadných nálezov ich nachádzame takmer výlučne v ženských hroboch [1]. Jeden z výnimočných exemplárov sa podarilo objaviť v moravskej obci Pravčice.
V renesančním Polsku se rozšířila móda spojovat Slovany se starověkými Sarmaty. Tato teorie se později ukázala jako nesprávná, raně novověkému polsko-litevském státu však pomohla vybudovat novou ideologii, která dokázala nesourodý útvar udržet pohromadě.
Každý pozná Keltov, Rimanov, starovekých Grékov či Peržanov. O Skýtoch sa však nenatočili filmy, ani seriály, hoci boli v staroveku nemenej významným kmeňovým zoskupením.
Neďaleko Košíc v katastri obce Nižná Myšľa stálo v dobe bronzovej jedno z najväčších a najvýznamnejších súdobých opevnených sídlisk. Osídľoval ho ľud otomanskej kultúry, či správnejšie otomansko-füzesabonského kultúrneho komplexu. V miestnom archeoskanzene sa 21. 8. uskutoční demonštrácia zbraní a vojenstva doby bronzovej a stredoveku. Opätovne sme sa teda obrátili na Štefana Olšava, jedného zo spoluorganizátorov podujatia a doktoranda na Archeologickom ústave SAV v Nitre, aby našim čitateľom povedal pár slov o „bojovníkoch doby bronzovej“.
Geoinformatik Tibor Lieskovský odhaľuje často celkom nebadané stopy dávneho osídlenia. Okrem výskumu na našom území sa zúčastnil taktiež najväčšieho archeologického lidarového projektu na svete v Guatemale. Ako sa vo svetle lidarových dát líšia archeologické pamiatky „krajiny Mayov“ od tých zo Slovenska? Čo všetko odkryli a dokážu odkryť lidarové výskumy? A prečo sa pri využívaní tejto metódy vynárajú zásadné morálne a etické dilemy?