V priebehu našej existencie sme vám v spolupráci s výskumníkmi zo Slovenska, Českej republiky aj zahraničia priniesli takmer 200 popularizačných článkov. Prosíme, pomôžte nám prinášať viac prepracovaného, hodnotného obsahu.
Príbeh o Minotaurovi patrí medzi najznámejšie starogrécke mýty, no v skutočnosti nie je grécky. Jeho pôvod sa na prvý pohľad stráca v hmle dávno zašlých tisícročí. Pri pozornejšom pohľade sa však ukazuje, že v pozadí rozprávania o ľudožravej rohatej oblude v krétskom Labyrinte nachádzame tradície siahajúce k ústrednej postave tajomného, takmer neznámeho náboženstva slávnej minojskej civilizácie doby bronzovej.
Kniha s názvom Dějiny pohanské Evropy láka čitateľov na internetových obchodoch a v kníhkupectvách svojou veľmi pútavo spracovanou obálkou. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, čo sa skrýva pod ambicióznym názvom, ktorý sa snaží podať čitateľovi takto obsiahlu tému.
Slávna minojská civilizácia vyrástla z koreňov, ktoré nie sú obmedzené len na Krétu. Archeologické nálezy ukazujú, že v treťom tisícročí pred n. l. môžeme v celom egejskom priestore a dokonca i v západnej Anatólii uvažovať o pomerne jednotnej materiálnej kultúre.
Nedávno sme s kolegami v SNM Archeologickom múzeu vyhodnotili a spracovali jeden depot – poklad z mladšej doby bronzovej (1300-1000 pred n. l.). Jeho súčasťou boli aj šperky a súčasti každodenného odevu, ktoré dovoľujú nahliadnuť do myšlienkového sveta nositeľov kultúr popolnicových polí (určite sa nazývali menej krkolomne), novým, netradičným spôsobom.
Jen málokterý aspekt jakéhokoli náboženství je tak citlivé téma jako lidské oběti. V souvislosti se Slovany je v raném středověku většinou opomíjeno, přitom však minimálně v Polabí tvořilo důležitou součást jejich náboženství.
Rozširujeme odmeny pre našich podporovateľov.
Archeolog Jindřich Šteffl představuje pozoruhodnou lokalitu, která (pravděpodobně) sloužila prvním Keltům.
Ako vyzerali rodiny raných Indoeurópanov? Výsledky genetických a izotopových štúdií z posledných dvoch dekád, ako aj závery, ku ktorým sa dopracovala historická jazykoveda v priebehu posledných dvoch storočí, naznačujú, že fungovali spôsobom, ktorý by bol modernému človeku čiastočne povedomý, no zároveň čiastočne celkom cudzí.
Skutok zrejme spáchala osoba blízka zavraždenému, uvažujú bádatelia.
Lidské dějiny nejsou jen přehledem velkých událostí a činů „velkých“ lidí. Jsou také souhrnem každodenních zkušeností zcela obyčejných lidí, kteří v minulosti museli řešit podobné problémy jako my dnes, tedy i bydlení. A jak tento problém vyřešili raní Slované?
Do zásobnej jamy pozoruhodným spôsobom uložili päť ľudí.
Poseidon sa typicky prezentuje ako grécke božstvo mora, a takto ho vníma aj široká verejnosť. Medzi bádateľmi skúmajúcimi indoeurópske a starogrécke mýty však oddávna panuje názor, že jeho pôvodná funkcia a povaha bola celkom iná. Aká?
Archeológ Slovenského národného múzea Vladimír Turčan približuje pozoruhodné kultové miesto s nálezmi datovanými do raného stredoveku.
Tisíciletá zkušenost s církví a její soudními tribunály a dozorem nad vírou zapříčinili, že při setkání s náboženskými systémy přírodních národů vypadaly jejich duchovní autority volnomyšlenkářsky.
Pro východořímské vojevůdce byli Slované národem sídlícím v neprostupném terénu, který nejraději útočí ze zálohy. V souvislosti jejich způsobem boje se proto často skloňuje přívlastek „partyzánský“. Je však skutečně na místě jej používat?
Strednú Európu zasiahlo počas prvého tisícročia nášho letopočtu viacero expanzií etnojazykových [1] skupín. Kelti, neskôr Germáni a napokon Slovania sa šírili – tak sa zdá – kombináciou väčších či menších migrácií a asimilácie pôvodného obyvateľstva. Lenže čo bolo predtým?
S vojenskými dějinami střední Evropy jsou spojeni nomádi a jejich ničivé nájezdy a válečné lsti. Avaři nejsou v žádnou výjimkou, jejich vojenské umění se však netěší moc velké pozornosti. Jaké skutečně bylo?
Neďaleko Velehradu na Morave sa nachádza pri asfaltke medzi obcami Modrá u Velehradu a Bunč, na rázcestí s Cyrilometodějskou turistickou cestou nenápadná čistinka. Nenápadná je dnes. Kedysi v hlbokej a bližšie neurčenej minulosti to zrejme bolo jedno z najdôležitejších sakrálnych miest Moravy.
Praindoeurópčina neslúžila iba na chválenie božstiev a oslavovanie skutkov mocných hrdinov. Praindoeurópania si čas od času taktiež zanadávali.
Počátek třináctého století - století hříchu a odpuštění. Kostelní zvony svolávají na mši do božích chrámů Kristovy věrné ovečky a mnohé farnosti se snaží získat nákupem svatých ostatků status poutního místa. Na některé z nich se poutníci budou vydávat i tisíce kilometrů daleko. Církev vládne Evropě a vštěpuje jí hluboko do podvědomí její zásady. Existuje však jedna oblast, kde místo dýmu kadidla se k nebesům vznáší dým z hořících dubových polínek na počest Perkunase.
V dobe bronzovej v Európe vrcholí náboženský význam slnka. Slnečné symboly zdobili pohrebné milodary, honosné ozdoby ale aj panciere a meče. Čo vieme o božstve, ktoré bolo stredobodom tohto pravekého slnečného kultu?
Podporte naše bezplatné interaktívne prednášky pre základné a stredné školy, ktoré popularizujú dávne aj pradávne dejiny, prírodné vedy a kritické myslenie.
Mnohé mýty časom degradovali do povestí a rozprávok. Ako povesti sa často viažu na konkrétne miesto a vytvárajú tak dojem, že sa tam udalosť skutočne nejakým spôsobom udiala. Pri pohľade „z výšky“ však vidíme, že príbehy (resp. ich fragmenty) s identickým dejom (s obmenou geografických názvov, mien postáv apod.) nachádzame na rôznych miestach a v rôznych obdobiach. Pôvodná, najstaršia verzia týchto príbehov teda vznikla niekde inde a doslova ju len tušíme v hĺbke tisícročí. Neinak je to aj s povesťou o založení českého mesta Trutnov a jej hrdinovi Trutovi.
Chetitské písomnosti z 13. storočia pred n. l. spomínajú pozoruhodnú postavu: záškodníckeho vojenského vodcu a možno princa v exile menom Pijamaradu. Panovníci chetitskej ríše proti nemu opakovane vyslali vojsko, vzývali na pomoc nadprirodzené sily a dokonca mu núkali kráľovstvo. Všetko márne. Veľmoža, ktorého niektorí bádatelia označili za „úhlavného nepriateľa Chetitov“, nezastavili štyri desaťročia.